Od roku 2003 malo Slovensko nasledovných ministrov spravodlivosti : Katarína Tóthová, Milan Hanzel, Jozef Liščák, Ján Čargogursky, Daniel Lipšic, Štefan Harabin, Viera Petríková a Lucia Žitňanská.
Pokúsim sa veľmi „stroho“ zhrnúť ich činnosť. Nie jednotlivo, ale ako celok ministerstva spravodlivosti. Kam sa PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ až dostala, resp. NE – DOSTALA.
– Sudcov z kauzy Jakšík čaká disciplinárne konanie
– Kauza bratislavského sudcu Igora Š., ktorého v novembri 2009 Špecializovaný trestný súd v Pezinku odsúdil za prijímanie úplatku
– Viac ako stovka sudcov zo všetkých stupňov justície sa podpísalo pod výzvu za zachovanie slobody vyjadrovania v súdnictve.
– Jedenásť sudcov Najvyššieho súdu podľa všetkého uspelo proti vlastnej inštitúcii v hromadnom diskriminačnom spore, ktorý viedli pre údajnú platovú diskrimináciu.
– Okresný sudca má za pochybenia dostávať pol roka len polovicu platu.
Toto je len čiastka „ úspechov “ na ministerstve spravodlivosti. Všetci z nás sme svedkami „procesných chýb – pochybení “ sudcov v rôznych kauzách, je zarážajúce, že sa jedná a kauzy vrážd, vydieraní a pod. Je to náhoda, alebo je chorý systém? Celý systém súdnictva je zlý, každý jeden doterajší minister len „novelizoval“ vydával vyhlášky, nariadenia…. a pod. a výsledok sledujeme každý deň. Ukradneš v obchode dva krát po sebe „konzervu“ si TOP zločinec, zavrieť, okamžite do väzby, ukradneš milióny eur, zavraždíš niekoho………“ procesná chyba“ a ide sa ďalej. Keď „predavačka“ spôsobí manko – zosobniť, vlak vedúci pochybí.. trestať za všeobecné ohrozenie, keď „podnikateľ“ spreneverí 700.000.000,-Sk ide mu pán prezident „kolaudovať“ hotel. Aj toto je SLOVENSKO.
Aj preto PRÁVO A SPRAVODLIVOSŤ musí platiť pre každého bez rozdielu.
Vladimír Homola